Slávnica

Obec Slávnica sa nachádza na strednom Považí, na pravom brehu Váhu. Územie obce je súčasťou Ilavskej kotliny, ktorá je zo západu obkolesená pohorím Bielych Karpát a z východu Strážovskými vrchmi.Nadmorská výška obce je 236 metrov.

Obec vznikla zlúčením dvoch pôvodných obcí:

Súčasťou obce sú aj osady Podhorie a Tlstá Hora.

Administratívno-právne patrí v súčasnosti do okresu Ilava, kraja Trenčianského. Obec má okolo 850 obyvateľov.

Prvá písomná zmienka o obci Slávnica je z roku 1379. Do roku 1873-1881 sa vyvíjala samostatne. V priebehu uvedených rokov sa zlúčila s Vaskou. Svedčí o tom dvojjazyčná nápisova pečiatka zlúčených obcí Slávnice a Vasky (Viesky). Slávnica bola potom samostatnou obcou až do 1.6. 1979, kedy bola spolu so susednými obcami pripojená k Bolešovu. Od 1.1. 1991 je opäť samostatnou obcou.

Povesť o vzniku obce:

Kráľ, ktorý panoval (13. storočie - Ladislav III., Ondrej II., Bela IV., Štefan V., LadislavIV., - ?), usporiadal veľkú poľovačku, ktorej sa osobne zúčastnil. Počas poľovačky sa ranený a rozzúrený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťou zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu usmrtil jeleňa šípom. Šťastný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianského stavu a daroval mu časťzeme a lesov, ktoré dnes patria slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, už ako zeman si na darovanom pozemku postavil dom. Celý svoj si dal oborať dvojičkami volov, dvojičkami - chlapcami a samorastlým pluhom, lebo vraj dvojičky prinášajú šťastie. Jeho sluhovia si časom tiež začali stavať domy a tak vznikla obec, ktorá dostala meno Slávnica po svojom zakladateľovi.
Ďalej sa hovorí, že z neznámych dôvodov si potomci Slávnického zmenili meno na Šandor - v ich rebe je jeleň.

V roku 1998 sa začala budovať kaplnka v priestoroch bytovky. Táto bola v roku 1999 dokončená. Odvtedy sa v kaplnke pravidelne každú nedeľu, okrem letných mesiacov konajú bohoslužby.

kaplnka v osade Slávnické Podhorie